Matúša sme tento týždeň chytili doslova za jazdy – rodinný roadtrip, deti vzadu, GPS niekde v horách.

Perfektná príležitosť opýtať sa na tému, ktorá každé leto trápi polovicu Slovenska: ako to celé prežiť bez toho, aby sa z dovolenky stal fitness kemp.

„Najhoršia vec, akú môžeš spraviť, je zobrať svoju bežnú rutinu z domu a nasilu ju napchať do dovolenky,“ hovorí Matúš skoro okamžite, ešte kým sa poriadne rozhýbeme do rozhovoru. „Presne vtedy začneš terorizovať rodinu krabičkami, kým oni sa chcú len ísť kúpať.“

A vlastne má pravdu – kto to nepozná. Odvažovanie kuracích pŕs na chate, meranie makier pri raňajkách v hoteli, tréning naplánovaný presne na 17:00 aj keď je vonku 34 stupňov a všetci ostatní sedia pri bazéne. Podľa Matúša je to presne ten scenár, ktorý väčšinu ľudí po pár dňoch úplne odrovná – buď to vzdajú a hodia flintu do žita úplne, alebo si dovolenku doslova znepríjemnia sebe aj okoliu.

Zaujímalo ma teda, čo namiesto toho robí on.

Odpoveď je vlastne prekvapivo jednoduchá – a možno práve preto funguje. Namiesto krabičiek a presných plánov sa spolieha na to, čo sa dá robiť „popri tom“. Prechádzky po meste, keď spoznávajú okolie – tie sa síce nepočítajú ako tréning, ale kilometre sa akosi nabaľujú samy. Ak je pri vode, plávanie nahradí posilňovňu úplne bez výčitiek svedomia. A jedlo? To rieši úplne inak, než by človek čakal.

„Na dovolenke sa jedáva inak a to je v poriadku. Miestna kuchyňa, spoločné večere s rodinou, to k tomu patrí. Nemá zmysel sa pri stole trápiť kalkulačkou,“ hovorí. Zaujímavé je, že hneď dodáva aj druhú stranu mince – rovnako nemá zmysel to úplne pustiť a vrátiť sa domov s pocitom, že treba začínať odznova. Niekde uprostred je zdravá miera, ktorú si podľa neho každý musí nájsť sám.

Najviac ma však zaujala jeho posledná myšlienka, tá, ktorá sa mi potom naozaj v hlave zamotala. Hovorí, že dovolenka nie je súboj vôle – je to skúška, či máš vôbec nejaké návyky, ktoré fungujú aj bez toho, aby ich niekto kontroloval.

Dáva to zmysel. Ak celá forma stojí len na tom, že si niekto poctivo odváži jedlo a odškrtne tréning v kalendári, stačí zmeniť prostredie a celý systém sa rozsype. Ale ak je pohyb a rozumné rozhodovanie skutočne súčasťou toho, ako človek žije – nie niečo, čo si musí každý deň vynucovať – tak to prežije aj chaotický program dovolenky, kde sa plán mení každú hodinu.

Krátkodobá disciplína verzus dlhodobý návyk. A leto je vraj najlepší test, ktorý to spoľahlivo odhalí.

Takže nabudúce, keď budeš baliť kufor a v hlave sa ti bude ozývať hlas hovoriaci „nezabudni si zbaliť krabičky“ – možno je to práve ten moment zastaviť sa a spýtať si radšej: fungujú moje návyky aj bez nich?