Ako Jožko dokázal schudnúť 30kg aj napriek zdravotným problémom a zlomenej nohe ? 1. časť

Jožkov príbeh začal telefonátom mne (trénerovi) s prosbou, ktorá bola pre mňa šokujúca. Dychtil po pomoci, lebo je vraj na pokraji. Ak by mu nebola poskytnutá pomoc, nemusel sa dožiť ani svojej 40-tky. To mu bolo predpovedané lekármi. Nebolo mi to vôbec jedno a pri predstave v akej je hroznej situácií sme sa okamžite stretli a nadviazali spoluprácu.

Na našom prvom tréningu vyzeral veľmi nezdravo, mal som pocit akoby na mňa pôsobil tak omámene pod vplyvom liekov, mal veľkú nadváhu, nízke sebavedomie, videl som uňho dýchavičnosť, pomalšie reakcie a to ako mu nadváha komplikuje život vo všetkých smeroch.

Napriek všetkému, mal obrovské odhodlanie a chuť zmeniť sa. Chcel zhodiť čo najviac kíl s cieľom proste „Žiť“ !

V hlave som vždy najprv opatrný a je extrémne ťažké v počiatku odhadnúť človeka, lebo som zažil rôzne. Ľudí, ktorí ma brutálne prekvapili svojim výkonom a dosiahnutými cieľmi, ľudí, ktorí boli odhodlaní, ale nevydržal im ten plameň dlho, ale aj ľudí, ktorí vedeli vydržať, ale výsledkovo to bolo fádne. Nevedel som kam zaradiť Jožka, lebo som videl, že sa moc zdravotne trápi, ale aj to silno chce. Dal som mu priestor a musím priznať…, že ma veľmi milo prekvapil svojím prístupom a výsledkami.

Jeho strava v začiatkoch bola katastrofálna. Pizza, hamburgery, tresky, párky, majonézy, cola a všetko čo vidíte v amerických filmoch 😀 Jožko si žil Ameriku na Slovensku po svojom. Bez štítnej žľazy, na liekoch a na „kvalitnej“ strave, bez pohybu priberal až na hranu svojich možností. Spočiatku minimalizoval sladkosti, vymenil sladené nápoje za čistú vodu, znížil xxl porcie hamburgerov a pizze na minimum a začal 4-6x týždenne trénovať.

Tento silno odhodlaný, motivovaný mladý muž šiel do toho naplno, lebo mu šlo o život. Vďaka prístupu zhadzoval kilá relatívne rýchlo, ale jedného dňa mi zavolal, že končí. Nechápal som prečo, v telefóne mal roztrasený hlas a čakal som čo mi povie, keď mi hneď na začiatku povedal, že musí končiť. Zlomil si nohu a myslel si, že úplne končí, alebo si musí dať dlhú pauzu od celého procesu premeny.

Začal som sa smiať a vysvetlil som mu, že aj keby nemal nohy aj tak vieme trénovať, no on si to najprv nevedel predstaviť, ale keď som mu to ukázal bol celý natešený, že s tým nemusí seknúť 🙂

Makali sme aj so zlomenou nohou a zhodili ešte viac ako keď ju nemal zlomenú, dali sme za tuším 4-5 týždňov dole 9kg.

Prešli sme v tom čase aj na presné váženie a meranie stravy, aby sme mali čo najlepší prehľad a Jožka to veľmi chytilo. Bavilo ho to a pracoval s týmito hodnotami veľmi dobre. a vďaka tomu šli aj krásne kilá dole.

Jožka vždy najviac motivovali jeho ciele a predstavy o tom čo všetko môže vďaka úbytku váhy dosiahnuť. Chce sa venovať naplno turistike a váha ho obmedzovala, chce si urobiť horolezecký kurz a liezť, chce sa dobre cítiť. Všetko je super dokiaľ vás drží motivácia a eufória, akonáhle zažijete aj pád a väčšie pohodlie, čo sa nám aj stalo keď som odišiel na dovolenku a Jožko trošku upustil uzdu v strave, tak sa výsledky spomalili. Jožkove odhodlanie a jeho neustále posúvania sa vopred aj napriek nie najlepším zdravotným podmienkam nám môže slúžiť ako zdroj inšpirácie.

Potom máte dve možnosti, buď zapnete naplno, alebo sa budete len tak trmácať a bude to oničom. S Jožkom sme teraz na takom rázcestí. Ktorý smer si vyberie ? A ako to celé dopadne ?
Uvidíme v nasledujúcom období, teraz sme presne v polovici jeho cesty a aj ja ako jeho tréner som veľmi zvedavý, ako sa to celé ďalej bude vyvíjať 😉
Držte mu palce.